Na moje prekvapenie moderátor vyhlásil, že sa jedná o jogu. Zdalo sa mi to čudné, no napriek tomu to pritiahlo moju pozornosť. Prečítal som zopár článkov a štúdii. Niektoré zdroje uvádzali, že malé dieťa má kapacitu sa smiať 300 až 400 krát za deň, pričom priemerný zdravý dospelý len asi 15 krát za deň. To mi teda zamrzol úsmev na tvári, lebo už dávno si nepamätám dobu kedy som sa smial 15 krát za deň. Zjavne som spadol medzi tých nešťastníkov, ktorí zabudli na svoju schopnosť sa smiať. Uvedomil som si, že beriem seba aj okolitý svet až príliš vážne. Asi to bol hlavný dôvod prečo som sa nechal nakaziť touto jogou.
Zakladateľom tohto netradičného smeru jogy je Dr. Madan Kataria z Indie. V roku 1995 začal v parku v Mumbai kombinovať tradičné dýchacie techniky so špeciálnymi cvikmi podporujúcimi smiech a detskú hravosť. Výsledkom bol zdravý a nákazlivý smiech. Títo atypickí jogíni vo svojom smiechu neboli závislí na vonkajších podnetoch ako napríklad vtip, alebo humor. Smiali sa len tak bez príčiny ako malé deti - lebo sa im chce. Sloboda. Je zaujímavé, že naše telo nerozozná rozdiel, či bol smiech vyvolaný kombináciou cvičení, alebo vonkajšou humornou situáciou. Blahodarný efekt sa dostaví v oboch prípadoch. Stresovaný človek západného typu sa potom môže cítiť zrelaxovaný a plný energie. Organizmus uverí tomu, že je šťastný. Sám si vyprodukuje endorfíny a iné prirodzené opiáty.
Pripadá mi to ako dobrá alternatíva voči vysedávaniu v krčme, alebo pri televízii. Tu napríklad môžem uveriť tomu, že hlavnou správou dňa je prevrátený kamión so sliepkami. Inokedy zasa zistím, že partička politikov svojím neutuchajúcim pracovným nasadením v prospech nás všetkých nabúrala štátny rozpočet. To mi vyvoláva nesmelý úsmev na tvári, ale nie je to vždy zaručené. Preto som sa radšej rozhodol cvičiť Jogu smiechu.